Námestovo

1. NAJSTARŠIE OSÍDLENIE NÁMESTOVA A BLÍZKEHO OKOLIA

V období pleistocénu sa na území severného Slovenska vytvorila veľmi extrémna chladná klíma. Donedávna sa teda predpokladalo, že tu nemohli žiť žiadni lovci. Ale v roku 1983 sa na vŕškoch v okolí Oravskej priehrady náhodne získali štiepané kamenné nástroje, ktoré dokazujú, že v tomto období už bolo toto územie osídlené.
Na uskutočnenie riadneho archeologického výskumu vytvorilo podmienky vypustenie Oravskej priehrady. Teoreticky sa predpokladalo, že vlnobitie na brehoch vodnej nádrže mohlo za 37 rokov trvania tohto vodného diela čiastočne rozrušiť plážové pobrežie i pôvodné terasy s nafúkanými pôvodnými i riečnymi usadeninami. Ich čiastočný odnos mohol odkryť aj pozostatky sídlisk zo starej doby kamennej. Reálnosť tohto predpokladu zvyšovali objavy štiepaných kamenných nástrojov zo sklonku paleolitu, ktoré boli objavené v katastri Ústia nad Priehradou a Bobrova v roku 1983. Vtedy však išlo o vyššie položené návršie, dokonca dosť vzdialené od terajšej vodnej nádrže.
Prieskum Archeologického ústavu SAV na jar roku 1990 vychádzal zo snahy pokúsiť sa objaviť paleolitické sídliská podľa geomorfologickej situácie, pričom výber polôh prieskumu obmedzoval porast vlhkomilných rastlín. Pomerne rýchlo pokryli najmä mierne sa zvažujúce plážové brehy západnej časti vodnej nádrže. Preto bol prieskum obmedzený len na vegetatívne lysiny, s dôrazom na polohy pôvodne obtekané potokmi.
Na takto vytypovaných miestach doteraz celkove objavili 14 neznámych polôh. Nálezy štiepaných kamenných nástrojov boli prevažne vyrobené z poľských odrôd kremeňa. Na niektorých náleziskách je však zastúpená a] oravská odroda kremeňa — rádiolarit. Na dvoch náleziskách sa našli nástroje z limnokvarcitu, ktorého pôvod je zatiaľ neistý. Napokon na dvoch miestach sa našli nástroje vyrobené z východoslovenského obsidiánu, čo dokazuje už diaľkovú počiatočnú obchodnú výmenu surovín. Datovanie týchto nálezísk sa zatiaľ opiera len o predbežný typologický rozbor. Na jeho základe možno v tomto priestore Oravy predpokladať prítomnosť lovcov jeleňovitej zveriny z koncovej fázy starej doby kamennej.

Prieskum poukázal na prítomnosť väčšieho počtu mladopaleolitických sídlisk aj v chotári Námestova, na niektorých lovci štiepali pracovné nástroje z odrôd kremeňa. Priniesli si ich zo svojich putovaní za pravidelne sa sťahujúcou jeleňou zverinou z oblastí Krakovska.

Sídliská s nálezmi štiepaných kamenných nástrojov sledujú dve pobrežné vrstevnicové línie, čo naznačuje závislosť sídlisk na vtedajšej úrovni vodnej hladiny. Možno predpokladať, že už v období paleolitu, najmä na jeho sklonku, bola úroveň Čiernej ako aj Bielej Oravy vyššia a celkove rozsiahlejšia, tým aj blízka charakteru dnešnej vodnej nádrže Oravskej priehrady. Nemožno vylúčiť, že je to dôsledok postupného otepľovania a zániku poslednej doby ľadovej. Z doterajších počiatočných poznatkov a hustoty sídlisk na brehoch vodného toku vyplýva, že významnú úlohu v obžive musel hrať aj rybolov, doplňujúci lov na vysokú lesnú zverinu.

Ďalším prekvapivým poznatkom je otázka donosu kremennej suroviny z oblastí jej prírodných výskytov juhozápadne od Krakova a veľmi vzdialených obsidiánov východoslovenského pôvodu. To svedčí o rozsiahlych výmenných kontaktoch materiálnej zmeny mladopaleolitických lovcoch a zberačoch zhruba pred 10000 rokmi.

2. ZALOŽENIE NÁMESTOVA A JEHO OSUDY V OBDOBÍ FEUDALIZMU

Súvislejšie osídľovanie severnej časti Oravy sa uskutočňovalo od polovice 16. storočia, keď nastala zmena vo vlastnícko-právnych pomeroch tohto regiónu. Dovtedy bola Orava i s hradom kráľovským majetkom v užívaní vyšších kráľovských úradníkov. V roku 1556 prevzal Oravu do zálohy od panovníka Fraňo Thurzo, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup. Vtedy prešla na Thurzovskú rodinu aj županská hodnosť. Noví majitelia hradu začali pomerne husto kolonizovať Oravu a zakladať dediny, medzi nimi i Námestovo. Andrej Kavuljak v Historickom miestopise Oravy spomína založenie Námestova takto: „Roku 1557 vydal Fraňo Thurzo šoltýsku listinu Ondrejovi Randovi, ktorý sa podujal založiť osadu Námestovo. V listine sa hovorí, že pre mnohé práce a iné námahy, ktoré vykonali pri budovaní domov a klčovaní pôdy pre poľnohospodárstvo, oslobodzujú sa šoltýs a 11-i sedliaci ako obyvatelia osady Námestovo, patriacej k hradu Orava, na celých 10 rokov od všetkých dávok a povinností.“ O rok neskôr vydal Fraňo Thurzo osadníkom podobnú listinu, v ktorej predĺžil lehotu oslobodenia osadníkov od dávok z 10 na 12 rokov. Andrej Goláň, ktorý sa tu spomína ako zakladateľ osady je totožný s Random. V neskoršom období jeho rodina i potomkovia používali výhradne priezvisko Randa a zachovalo sa aj v chotárskom názve – hora Randova na Pilsku. V súvislosti založenia osady a vzniku názvu tejto osady sa traduje legenda, že vznikol tak, že valasi, ktorí na tomto území pásli ovce a iný dobytok, naň pokrikovali, keď sa im rozpŕchol,: „Na miesto! Na miesto!“ Tak vraj skomolením vznikol názov osady „Námestovo“. Námestovský chotár v druhej polovici 16. storočia tvorili husté lesy s neveľkými pustatinami, na ktorý sa usadili prví osadníci. Živili sa chovom dobytka, lovom a drevorubačstvom. Po pätnástich rokoch trvania svojej obce používali na obrábanie vyklčovanej pôdy motyky, a nie pluh ako v ostatných obciach. Pôda tu bola neúrodná, močaristá a aj v dôsledku drsných klimatických podmienok sa poľnohospodárstvo vyvíjalo slabo, neskoro a nedokonale. Do roku 1598 vytvorili Námestovci tri usadlosti, na ktorých vybudovali 16 sedliackych chalúp. Chotárne hranice dediny boli stanovené nasledovne: ,,0d Slanice po červený potôčik a po Maximov, od Jasenice po Roškov potok, od Roškovho potoka hore brehom až na starý chotár, od Klina po Michalov potok.“* Lúky predstavovali nepostrádateľný zdroj krmiva. Určenie hraníc chotára tzv. metácia, bola v živote feudálnej obce nesmierne dôležitým aktom. Metácia neobsahovala len ohraničenú plochu, vyplývali z nej možnosti rastlinnej, živočíšnej výroby a spoločných príjmov, ktoré boli základom neodmysliteľných poddanských povinností, určených v urbároch. Lesy poskytovali drevo na kúrenie, stavbu obydlí, materiál na výrobu šindľov a pltí. Chotárne listiny dokladajúce nároky na územie si dediny ukladali medzi cennosti a v územných sporoch ich predkladali ako dôkazový materiál. Významným medzníkom v živote Námestova bol rok 1612. Juraj Thurzo mu opäť prejavil svoju náklonnosť. Dňa 29. júna v tomto roku vydal richtárovi obce listinu o založení farnosti v Námestove pre okolité obce Bobrov, Slanicu, Zubrohlavu, Klin, Vavrečku, Jasenicu, Polhoru a Rabču. Spomenuté obce do tohto roku patrili a navštevovali farnosť v Lokci. Keďže Thurzovci boli evanjelici, založili v Námestove farnosť evanjelickú a táto trvala až do 80. rokov 17. storočia. V lokalite Krismilovka založili Námestovčania podľa donačnej listiny farnosť, školu, a postavili tu drevený kostol. Námestovo sa tak stalo nielen kultovým strediskom, ale začalo sa formovať aj ako významné hospodárske centrum tejto časti Oravy. A tak výhodná poloha bola rozhodujúcim faktorom hospodárskeho vývoja i v nasledujúcom období, kedy sa Námestovo jednoznačne formovalo ako trhové stredisko, slúžiace spomenutým okolitým obciam. Spoločné povinnosti poddaných z Námestova voči oravským pánom na zámku boli platiť od každej role 4 baranov (celkom 40 kusov, desiatok od oviec a košarísk, dávku od valachov, každý gazda mal postaviť tri plte a platili desiatok aj od šindľov. Naturálie z chovu predstavovali od každej usadlosti 2 teľce, 30 sliepok, 10 husí, 100 vajec, 10 jarabíc a 10 kún alebo 10 dukátov. Z výnosov dávali 10 lukien ovsa. t. j. 900 litrov. Na zámockých drábov prispievali 9 florenami. Od Vahanovej lúky platili 4 kremnické dukáty alebo 4 kunie kožušiny.

Drevený evanjelický kostolík, ktorí si obyvatelia postavili v roku 1627 predali v roku 1659 do Pucova a za tri roky postavili nový murovaný kostol. Za farára sa sem dostal Štefan Boczko, ktorého pôsobenie na Orave predstavuje významný medzník nielen v dejinách Námestova ale i Oravy. V roku 1671 prišiel z Prešova do Námestova zeman Gašpar Pika a usadil sa v dome šoltýsovskej rodiny Romana Žiačika. Pika s kazateľom Štefanom Boczkom a jeho troma synmi Augustínom, Zachariášom a Jonášom vyvolali mohutné hnutie proti habsburským žoldnierom na Orave. Na svoju stranu získali ľud a podarilo sa im obsadiť aj zámok. Cisársky generál Špork ho dobyl naspäť iba po niekoľkomesačnom obliehaní. Gašpara Piku a s ním 25 oravských

*Kavuljak, A.: Historický miestopis Oravy, s. 177

a liptovských richtárov odsúdili na hroznú smrť — na podzámockých Šibeniciach ich narazili zaživa na koly.
Habsburským útlakom s protireformáciou vyvolaný odboj Tökölyho a Rákoczyho mal pre Námestovo ťažké následky. Ničivú ranu mu zasadil aj prechod litovského oddielu vojsk poľského kráľa Jána Sobieskeho v roku 1683. Dedina spustla, znížil sa počet obyvateľov. Niektorí zahynuli v bojoch, iní v nemocniciach a od hladu a mnohí utiekli. Andrej Kavuljak uvádza, že v roku 1686 z 10 sedliackych usadlostí boli obyvatelia iba na dvoch a nestačili platiť vysoké krajinské dane. Za rok 1685 dlhovali na splátkach až 300 florénov. Dobytka mali málo, lebo ho postihol mor. Šoltýsi boli menej postihnutí biedou, ale ich majetok nemal veľkú hodnotu, sotva 10 zlatých. Až v roku 1690 nastalo zlepšenie, ktoré súviselo s pôsobením grófov Erdödyovcov na Orave. Zamedzili sťahovaniu ľudu znížením poplatkov a dávok. Usilovali sa o zvýšenie životnej úrovne dedín a zakladali nové dediny v severozápadnej časti Oravy (Novoť, Oravská Lesná, Beňadovo). Súčasné pramene charakterizujú Juraja Erdödyho ml. ako človeka sociálne a nábožensky znášanlivého, presiaknutého osvietenským duchom, ktorý nebol politikom, ale staral sa najmä o hospodárske povznesenie jemu zvereného kraja.
V spomenutom roku 1690 bolo v Námestove obývaných 5 usadlostí okrem šoltýskych a do roku 1712 bolo zaľudnených 7 usadlostí.
Konsolidácia hospodárskych pomerov bola spojená s príchodom nových poddaných do Námestova. Najčastejšie prichádzali z okolitých dedín komposesorátneho panstva.
Pokojný vývoj začiatkom 18. storočia bol narušený tzv. zamrznutými rokmi 1715—1716. Júnové mrazy zničili takmer celú úrodu oravských poddaných. Stovky rodín utekali za živobytím na Dolnú zem, alebo sa túlali krajinou a žobrali. Tí, ktorí zostali doma, živili sa chlebom z ovsených klasov. V dôsledku podvýživy a hladu sa šírili epidémie, ktoré masovo ničili obyvateľstvo. Na Orave boli takéto epidémie v rokoch 1731, 1739 a 1740.
Chudoba a bieda ľudu netkvela len v prírodných pohromách a nízkej produktivite a agrotechnike poľno-hospodárskej výroby. Príčiny celkového hospodárskeho a spoločenského postavenia poddaného ľudu spočívali VQ feudálno-nevoľníckych vzťahoch, založených na 1 útlaku a vykorisťovaní nevoľného roľníka feudálnym pánom.
Začiatok 18. storočia bol významný pre Námestovo predovšetkým v tom. že Oravci v roku 1728 získali od uhorského snemu výsadu na obchod s plátnom. Práve v Námestove a jeho okolí dosiahla výroba plátna a obchod s ním veľký rozsah.
Námestovo v 18. storočí sa definitívne formovalo ako významné trhové stredisko hornej Oravy. Aj keď stará obchodná cesta vedúca Námestovom cez Oravskú Polhoru do Žywca sa využívala menej ako v 16. storočí, plátno tu chodili kupovať stovky cudzích trhovníkov.

Mestotvorným faktorom bol aj obchod s drevom. Už v roku 1612 na rieke Polhoranke vybudovali obyvatelia dve umelé hrádze na uľahčenie splavovania vyrúbaného dreva, ktorý v tomto období bol jedinečným a najbežnejším stavebným materiálom. V 19. storočí väčší význam v obchode s drevom nadobudla susedná Slanica. Známa bola aj kožušnícka dielňa. Ľudia, ktorí tu prichádzali, vymieňali domácky vyrobené výrobky. Formoval sa trh. Námestovom prechádzali aj cudzí obchodníci s vozmi plnými tovaru. Zastavili sa, časť tovaru predali podľa záujmu a pokračovali cez Polhoru do poľských stredísk remesiel a obchodu. Výhodná poloha Námestova na významnej obchodnej (soľnej) ceste do poľských trhových miest bola jedným z rozhodujúcich faktorov hospodárskeho rozvoja, ktorý v 18. storočí vyústil do prerodu poddanskej dediny na mestečko. Túto skutočnosť kodifikovala Námestovu panovníčka Mária Terézia dňa 14. júna 1776 vydaním mestského trhového privilégia. Kráľovná v ňom povyšuje poddanskú obec Námestovo na mestečko (oppidum) a udeľuje mu právo konať štyri výročné jarmoky, a síce 13. januára, 12. marca, 1. augusta, 18. októbra a týždenné trhy, vždy vo štvrtok. Ďalej sa zdôrazňuje, že slobodné trhy a jarmoky sa majú konať podľa tých istých práv, slobôd, výhod a imunít, aké majú slobodné kráľovské mestá a ostatné privilegované obce. V prípadoch, že termín konania trhov a jarmokov pripadne na deň sviatočný, mešťania môžu preložiť konanie jarmokov a trhov skôr alebo neskôr, pre ne tak ako to bude mestu vyhovovať. Ktorýkoľvek obchodník, remeselník či trhovník so svojím tovarom mohol prísť do mestečka Námestova bezpečne predávať a naproti tomu aj všetky ostatné trhové mestá boli povinné zabezpečiť námestovským kupcom slobodný predaj ich tovaru.
Námestovčania boli neobyčajne hrdí na svoje privilégium a do roku 1918 dodržiavali termín týždenných trhov. Vždy konali štyri výročné jarmoky, aj po zrušení poddanstvá, ]iba začiatkom 20. storočia pozmenili termíny ich konania takto: fašiangový vo februári, zeleno-štvrtkový v apríli, v októbri na Šimona a Júdu a na Tomáša v decembri. Šimon a Júda mali v histórii mestečka výnimočné postavenie. V období protireformácie, keď bola v Námestove zrušená evanjelická farnosť (po potlačení Pikovho povstania), kostol bol zasvätený svätcom Šimonovi a Júdovi, ktorí boli považovaní za patrónov (ochrancov mestečka) a figurovali aj v obecnom erbe. Znak mestečka bol nasledovný - medzi čierno odiatym Šimonom a Júdom strieborný štít s čiernym habsburským orlom a na vrchnom okraji štítu je veľká zlatá listová koruna. Najvýznamnejší slovenský heraldik Jozef Novák vo svojej práci Slovenské mestské a obecné erby uvádza, že Námestovo tento erb začalo používať od roku 1777 — od povýšenia na mestečko.
Štvrtkové týždenné trhy sa do roku 1919 konali podľa výsadnej listiny Márie Terézie pre Námestovo. V pondelok chodievali na trhy do neďalekej Jablonky. Dňa 18. februára 1919 Námestovčania žiadali župný úrad o povolenie konať týždenné trhy nie vo štvrtok ale v pondelok. Župný úrad vyhovel prosbe obecného zastupiteľstva v Námestove. Vývoj, ktorý v Námestove v 18. storočí smeroval do prerodu obce na mestečko, priniesol aj demografické zmeny. V čase panovania cisára Jozefa II., ktorý Židom povolil voľný obchod, priemysel a otvoril pred nimi možnosť uplatniť sa v hospodárskom živote, usadili sa v Námestove niektorí židovskí obchodníci, prichádzajúci z Poľska. V ústrety im vyšlo aj oravské hradné panstvo tým, že začalo dávať do prenájmu svoje regálne práva v oravských mestečkách a obciach. Išlo o nájom krčiem, obchodu s voskom, sviecami. mäsom a páleníc. V roku 1785 bolo na Orave 115 Židov a v roku 1791 si zriadili rabinát v Námestove a Dolnom Kubíne.

Význam Námestova potvrdilo aj rozhodnutie uhorskej miestodržiteľskej rady v roku 1777, podľa ktorého sa Námestovo stalo aj sídlom okresu. Z tohto dôvodu bol medzi hradným panstvom a mestečkom uzavretý aj nový urbársky vzťah. Definitívne skončilo obdobie dedičného richtárstva rodov Goláň (Golian), Fraštia, Námestovský, Randa, Krasuľa a správa obce prešla na volených richtárov. V roku 1778 malo Námestovo 791 obyvateľov.
Udelením mestských výsad začala sa budovať v Námestove mestská správa. Bolo to najmä zabezpečenie verejného poriadku, súdnictvo (prenesená kompetencia zemepána), správa obecného majetku a príjmov, riadenie a užívanie spoločného majetku, rozdelenie a vyberanie dávok a udržanie cirkevných inštitúcií. Výkonným vrchnostenským orgánom mestskej správy bol richtár. Mal súdnu, správnu, policajnú a dozornú právomoc. Každoročne a slobodne ho volili všetci plnoprávni mešťania spomedzi 3—4 kandidátov. Mestské voľby sa konali obyčajne po skončení poľných prác — v novembri. Kandidátky na volebnom zhromaždení v mestskom dome otvoril notár, prečítal mená kandidátov a potom každý mešťan hlasoval. Richtárom sa stal kandidát, ktorý získal najviac hlasov. Novozvolený richtár pred zhromaždením skladal prísahu, v ktorej sľuboval vernosť a podriadenosť panstvu a župe. Hlavným záujmom Oravského panstva bol plynulý tok daní z mestečka. Richtárovi skladali účty volení vyberači a ten, alebo určený prísažný odovzdával celkové sumy panstvu. Richtár bol obyčajne dobrý hospodár a vyznal sa vo všetkých poľnohospodárskych prácach. Vydával príkazy k ich začatiu, k sejbe, orbe, kosbe a žatve, k paseniu dobytka a sušeniu ľanu. Na richtárov pokyn sa začínalo s predajom piva, pálením pálenky a jej predajom. Tieto nariadenia sa publikovali ako produkt mestskej rady. Rozhodovanie o využívaní mestských regálnych úžitkov (krčmy, pivovaru, jatky, predaja vosku, sviec, mäsa, trhov, jarmokov), najmä ich prenájme, bolo najdôležitejšie. Pre mnohých mešťanov znamenalo zabezpečenie existencie a pre mestečko to bol zdroj finančných prostriedkov na ďalší rozvoj i na plnenie poddanských povinností voči panstvu, župe i štátu. Napríklad v 18. storočí v čase po udelení privilégia mestečko platilo daň vojnovú (belica), panstvu, župe, cirkevnú a mnohé ďalšie drobné poplatky.
V poddanskom mestečku neexistoval samostatný mestský súd a v tom sa najviac odlišovalo od slobodných kráľovských miest. Richtár mal menšiu súdnu právomoc, jej rozsah mu určil zemepán a len JU mohol richtárovi aj rozšíriť. Bežnou náplňou súdnej právomoci richtára boli drobné krádeže, majetkové spory, ktoré sa netýkali väčších súm, spory medzi susedmi o brázdy, urážky na cti. Prvou snahou richtára v susedských sporoch bolo zmierenie susedov. V dedičných sporoch sa úzko pridŕžal testamentu a jeho realizácie. Väčšie a náročnejšie spory mestečko odstúpilo panstvu. Richtár v nich urobil iba prvé opatrenia ako zaistenie vinníkov a dopravenie na zámok. Odvolacou inštanciou mestečka bol župný súd. Inak richtár podliehal panskému právu a súdu. Nesmel svojvoľne zložiť svoj úrad. Dovolená bola len jedna príčina a to zo zdravotných dôvodov.
Pri vedení mestečka pomáhali richtárovi prísažní, radní, zvaní tiež boženíci. Tvorili magistrát. Bolo ich dvanásť, z toho šiestich navrhoval richtár spomedzi svojich priaznivcov a šiestich navrhovali mešťania. Okrem toho sa volili aj tzv. mladí prísažní (štyria), ktorých richtár poveroval menšími úlohami.
Rozhodnutia mestskej rady svojou odbornosťou ovplyvňoval notár, ktorý viedol mestskú kanceláriu a nahrádzal funkciu právnika. Bol najvzdelanejším členom magistrátu. Musel ovládať právo mestské, panské, kráľovské, poznať systém správy feudálneho štátu, ovládať latinčinu i maďarčinu.
V mestskej správe pracovali ďalej účtovníci (pokladníci alebo kasíri), ktorí vyberali od mešťanov panskú, vojenskú a župnú daň. S pokladníkmi úzko spolupracovali vyberači (perceptori) daní a poplatkov. V úlohe odborných poradcov mestských majetkov a jeho správy vystupovali inšpektori. Dozerali na prácu na poli, v mlyne, pivovare, liehovare, mäsiarni a obchode. 0 vnútorný poriadok v mestečku a bezpečnosť obyvateľov sa starali mestskí hajtmani, vartáši, čiže noční strážnici. Chodili po mestečku každú noc s kopijou a večer o 21.00 hodine a ráno o 4. hodine museli trúbiť alebo zazvoniť na zvonoch. V časoch vojnových alebo morových strážnu službu vykonávali obyvatelia mestečka.

Udelenie mestského privilégia malo vplyv aj na stavebný vývoj Námestova. Výstavba námestia sa celkom prispôsobila konaniu trhov a jarmokov. Na okraji mestečka pri ceste smerom na Slanicu bol ešte jeden trhový priestor na konanie dobytčích jarmokov. Tieto sa konali raz za dva týždne a platil pre ne osobitný štatút. Poriadok na dobytčích trhoch a jarmokoch mal zabrániť predovšetkým šíreniu moru dobytka. V tomto období musel mať každý gazda na trhoch a jarmokoch hodnoverné vysvedčenie od zverolekára o zdravotnom stave dobytka. Dobytčích trhov sa pravidelne zúčastňoval zverolekár. V rokoch 1731, 1739, 1742, 1780, 1828, 1829. 1830, 1838 sa vôbec nekonali trhy.17 Stavy hovädzieho dobytka decimoval mor. Sedliaci poznali všetky príznaky i priebeh choroby, ale liečiť ju nevedeli.
Po udelení mestských výsad zaznamenalo Námestovo podstatný hospodársky a spoločenský vzostup. Za 50 rokov (1778—1828) sa počet obyvateľov zdvojnásobil, zo 791 vzrástol na 1668. Andrej Kavuljak vo svojom Historickom miestopise Oravy uvádza, že tu bol katolícky kostol, synagóga, hostinec, pivovar, niekoľko vodných mlynov, píly, sklad dreva. Obyvatelia pestovali výborné zemiaky, ľan, ovos, žito, konope. Mnohí sa zaoberali obchodom s plátnom a samotné Námestovo bolo význačné plátennícke mestečko.

3. VÝVOJ NÁMESTOVA DO ROKU 1918

V prvej polovici 19. storočia bolo Námestovo vďaka obchodu s plátnom sústavne na vzostupe. V roku 1788 povolil Jozef II. oravským plátenníkom voľne obchodovať po celej uhorskej krajine. Tieto výsady oravských plátenníkov potvrdili aj jeho nástupcovia v rokoch 1796, 1801 a 1867. Plátenníci skupovali po domoch domácky vyrobené plátno a chodievali ho predávať nielen po celej Uhorskej krajine, ale aj do cárskeho Ruska, Palestíny a Egypta. Spočiatku predávali plátno hrubé, tkané na krosnách s úzkou osnovou a nefarbené. S rozvojom obchodu tovar sa skvalitňoval. Zaviedli sa širšie tkáčske stavy zo Sliezska, v mangliarni plátno nadobúdalo jemnosť a vo farbiarni sa farbilo najčastejšie na belaso, tmavobelaso a na čierno. V roku 1821 farbiari Námestova, Bobrova a Slanice založili cech, ktorý predpisoval jednotné ceny za farbenie a tlačenie plátna. V roku 1884 založili plátenníci v Námestove Hornooravský plátennícky spolok, ktorý pracoval podľa cechových artikul. V tomto období však slúžili skôr na ochranu plátenníkov, ktorých čoraz viacej vytláčala z obchodu manufaktúrna a továrenská výroba textílií. V konkurencii s ňou plátenníci definitívne prehrali v roku 1914.
Aj keď Námestovo vzniklo ako valasko-sedliacka osada, koncom 17. storočia malo remeselnícko-roľnícky charakter a ten si udržalo i ako mestečko. Z ostatných remesiel uplatňovalo sa garbiarstvo, kožušníctvo, pltníctvo, remenárstvo a drevárske remeslá. Zdrojom zárobku mnohých Námestovčanov bolo povozníctvo (furmanky). Rozvážali soľ do skladu v Tvrdošíne po obciach i do Ružomberka. Námestovo malo najvyššie naturálne dávky, za ním mestečko Bobrov a ostatné dediny podľa urbárskej dohody. Obdobné bolo aj peňažné daňové zaťaženie.
V revolučných udalostiach rokov 1848—1849 Námestovo zachovalo vernosť maďarskej Kossúthovej strane. Veliteľom národnej gardy Madocsányimu a Görgeyovi sa podarilo presvedčiť obyvateľov, že Hurban a Štúr nezastupujú ich záujmy. V Námestove sa konali porady Bezpečnostného výboru národnej gardy a vytvorili pohotovosť na úseku Oravská Polhora—Oravský Podzámok, aby dolnooravskí dobrovoľníci nedostali pomoc cestou od Žywca. Skupiny dobrovoľníkov sa formovali v evanjelických obciach dolnej Oravy. Revolučné udalosti nemali ohlas u obyvateľov Námestova a okolitých dedín z viacerých dôvodov. Bola to predovšetkým odtrhnutosť Oravy od centier národného a spoločenského diania a z nej vyplývajúca neznalosť pomerov v krajine a veľká hospodárska zaostalosť. Chudobní obyvatelia nemali záujem o politické dianie v krajine. Bohatší židovskí obchodníci zaujali promaďarskú pozíciu, i v neskoršom období podporovali maďarizáciu. Týmto postojom si vyslúžili nevraživosť obyvateľov na začiatku 20. storočia, kedy sa Námestovo prebúdzalo národne a stalo sa hornooravským centrom národného života.

Námestovo ostalo v poddanskom pomere oproti hradnému panstvu do vyhlásenia zákonného článku IX z roku 1848 o zrušení poddanstva. Po zrušení poddanstva bol pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi upravený dohodou dňa 30. septembra 1870. Prešlo dvadsaťdva rokov od zrušenia poddanstva, kým sa Námestovčanom podarilo vykúpiť sa od poddanských povinností vtedy malo mestečko 1 725 obyvateľov a 258 domov.
Spravovanie hospodárskych záležitostí spoločného majetku, teda regálnych úžitkov, ktoré predstavovali lesy, mlyn, pílu, potok, spoločné horské lúky a pasienky, už neovplyvňoval zemepán, ale obyvateľmi založený spolok bývalých urbarialistov. Spolumajitelia sa schádzali na valných zhromaždeniach a hlasovaním rozhodovali o najdôležitejších bodoch programu. Samozrejme, bohatí mali najviac hlasov, chudobnejší sa často museli spojiť traja, štyria, aby mali aspoň jeden hlas. Spolok v Námestove mal 168 členov.
Významným medzníkom v živote spolku bývalých urbarialistov bol rok 1871. Vyšiel zákonný článok, ktorý legalizoval nedeliteľnosť lesa a jeho spravovanie spolumajiteľmi. Komposesorátnemu systému spravovania lesa a vody už nevyhovovalo tradičné hospodárenie podľa subjektívnej znalosti a odbornosti vedúceho predstaviteľa spolku, ktorého si ostatní spolumajitelia zvolili. Lesný hospodársky celok preveril, prehodnotil a posúdil lesný inžinier a vypracoval hospodársky plán lesa na desať, prípadne dvadsať rokov, ktorý bol záväzný pre spolok a schvaľovalo ho ministerstvo poľnohospodárstva. S lesnými celkami bolo spojené aj poľovné právo, ktoré sa prenajímalo. Lesný majetok bývalých urbarialistov bol okopcovaný hraničnými znakmi, aby nedochádzalo k zbytočným susedským sporom. Každé tri roky sa hraničné kopce prezreli a v prípade potreby opravili.
Námestovskí bývalí urbarialisti vlastnili mlyn na Koleničnom potoku a vodnú pílu, ktorú okolo roku 1920 prerobili na parnú. Tieto svoje úžitky prenajímali remeselníkom a živnostníkom za zmluvou dohodnutú sumu. Najväčší dôchodok mali z predaja dreva. Na čele spolku bývalých urbarialistov stál volený predseda, zvaný prézes a výbor, v ktorom bol zástupca predsedu, jednateľ, pokladník, štyria členovia a štyria náhradníci.
Rok 1871 priniesol zmenu aj vo vývoji mestskej správy v Námestove. Dovtedajší systém mestskej správy bol zrušený a Námestovo bolo zaradené do kategórie veľkých obcí, ktorých orgánmi boli zastupiteľstvo a výbor. Polovicu členov tvorili občania platiaci najvyššie dane tzv. virilisti, najbohatší a najmajetnejší obyvatelia Námestova.
Medzi virilistov patrili predovšetkým židovskí obchodníci. Do začiatku 20. storočia žilo v Námestove okolo 150 židovských obyvateľov. Od roku 1898 do roku 1911 vzrástol počet členov obecného zastupiteľstva v obci Námestovo z 24 na 30. Výkonným orgánom bolo predstavenstvo, ktoré tvorili richtár, notár, podrichtár, pokladník, obecný tútor, štyria radní (prísažníci) a lekár. K ostatným služobníkom patrili hajtman, obecný sluha, 4 noční strážnici, 3 poľní hájnici, obecný cestár, pastier, pôrodná babica, obhliadač mŕtvol, dozorca dobytka a obecný doručovateľ.
Od roku 1871 malo Námestovo význam aj ako sídlo okresného súdu. V roku 1874 sa tu zriadil daňový úrad a naďalej tu bol aj služnovský úrad.
V roku 1878 vypukol v obci požiar a narobil veľké škody. Z archívnych materiálov notárskeho úradu vieme, že námestovský dobrovoľný hasičský spolok v roku 1898 nemal vlastnú zbrojnicu. a 50 členov a v roku 1906 zasahovali pri veľkom požiari. Od blesku sa zapálili hospodárske stavy a zhorel celý Vyšný koniec a strecha kostola. Väčšina námestovských domov bola drevená, len bohatší plátenníci a židovskí obchodníci mali na námestí murované domy. Z veľkých námestovských požiarov treba spomenúť požiar dňa 2. septembra 1929, ktorý vypukol z neopatrnosti detí na Nižnom konci a zachvátil aj Mláku. 26. apríla 1930 z neopatrnosti gazdinej (vyhodila uhlíky blízko sena) vypukol požiar a za obeť mu padlo 30 domov a 30 hospodárskych stavísk v častiach Mrzačka, Nižný koniec a Podcihla. 26. apríla 1943 postihol Námestovo katastrofálny požiar. Úplne zničil 36 gazdovských domov a 42 hospodárskych stavísk.

Kultúrne dianie do roku 1918 sa rozvíjalo pomaly. V roku 1873 učitelia Námestovského okresu založili svoj spolok, ale rokovacou rečou bola maďarčina. Prvé slovenské divadelné predstavenie sa konalo v roku 1898. Významným predstaviteľom slovenského národného hnutia v Námestove a okolí bol František Skyčák. V rokoch 1905 a 1910 bol za okres Bobrov zvolený za poslanca do uhorského snemu, neskoršie bol v Námestove riaditeľom ľudovej banky. Chudobní ho poznali ako človeka, ktorí im vždy pomohol. Od roku 1933 ako predseda okresnej starostlivosti o mládež organizoval zbierky a charitatívnu pomoc pre siroty, opustené deti a deti chudobných.
Začiatok 20. storočia sa niesol v znamení hospodárskeho úpadku. Námestovskí plátenníci v čase svojho rozkvetu sa nedokázali prispôsobiť novým prúdom podnikania. Úpadok zaznamenali aj ostatné remeslá. To platilo aj o poľnohospodárskej výrobe. Dňa 29. apríla 1914 dostalo Námestovo súhlas na výstavbu železnice smerom na Trstenú a Oravskú Polhoru. Plán sa neuskutočnil, vypukla prvá svetová vojna. Obyvatelia Námestova počas vojny prežívali ťažké chvíle. Už v októbri 1914 vyskytol sa prípad cholery. V Námestove i pre okolie založili nemocnicu so šiestimi lôžkami. V nej sa sformovala skupina ľudí, ktorí 25. decembra 1917 založili spolok Červeného kríža. Mal 48 členov. Keď bola vypísaná šiesta vojnová pôžička od obyvateľstva. zberný hárok zostal prázdny. 13. júla 1917 Námestovčanom zrekvirovali aj kostolné zvony. Na jeseň z nedostatku potravín nespokojnosť obyvateľov dosiahla také rozmery, že slúžny zo strachu pred „revolúciou“ žiadal okamžité zastavenie rekvirácie obilia v celom okrese. Po vyhlásení Martinskej deklarácie aj v Námestove sa vytvorila národná rada. Vznik a vývoj školstva v Námestove súvisí s hospodárskym a spoločenským rozvojom Námestova, náboženskou situáciou, počtom obyvateľov a v neposlednom rade aj s priazňou, resp. nepriazňou vrchnosti. Práve tá sa prejavila 29. júna 1612, kedy gróf Juraj Thurzo, majiteľ Oravy vydal listinu o založení farnosti a s jej zriadením bola založená aj prvá škola v Námestove. Zameranie školy zodpovedalo potrebám vtedajšej doby, podľa ktorých aj na vidieku bola gramota a základná znalosť počtov podmienkou na vykonávanie správy obce a určitých služieb, najmä pre richtára a prísažných, ale aj ďalších obyvateľov. Vyučovalo sa tzv. Tripartitum — t.j. náboženstvo, čítanie — písanie a počty. Konfesionálne zameranie školy bolo podľa vierovyznania zriaďovateľa v prvých desaťročiach evanjelické. Až po roku 1672, kedy správa cirkevných vecí prešla do rúk katolíckych kňazov, nadobúda škola katolícky charakter.
Premena Námestova na hornooravské centrum vyjadrená udelením mestských privilégií, rast domáceho a príliv židovského obyvateľstva podmienilo ďalší rozvoj školstva. Pri židovskom rabináte, ktorý bol zriadený v roku 1791, bola utvorená židovská škola.

4.NÁMESTOVO V ROKOCH 1918 - 1939

K odbočke ľudovej banky v Námestove, ktorá vďaka Ferkovi Skyčákovi bola založená v roku 1902, pribudla Roľnícka vzájomná pokladnica a Všeobecné úverové družstvo. Roľnícka vzájomná pokladnica poskytovala členom pôžičky každého druhu za najnižší úrok. Riadila sa zásadou, že roľnícke peniaze patria do roľníckej pokladnice, kde sa úrokujú čo najvýhodnejšie. Úverové družstvo poskytovalo lacné a krátkodobé úvery najmä mladým roľníkom a prijímalo vklady na výhodný úrok. Spomenuté peňažné ústavy zlikvidovali úžernícky systém požičiavania finančných prostriedkov, z ktorého bohatli majetní jednotlivci, hlavne židovskí obchodníci.
Námestovskí roľníci sa zaoberali chovom dobytka, lebo vysoká hornatosť pôdy a drsné klimatické podmienky obmedzovali rastlinnú produkciu. Po vojne vysoké ceny mäsa povzbudzovali roľníkov, aby zvyšovali stavy dobytka. Chudobní roľníci, ktorých vlastná pôda neuživila, majetok predali a odchádzali skúsiť šťatie za hranice vlasti, najčastejšie do Ameriky. 18. októbra 1926 najímali v Námestove robotníkov na banícku prácu do Francúzska, v roku 1928 najímali poľnohospodárskych robotníkov na práce do Čiech a na Moravu.

Pôdne výnosy roľníkov záviseli od podmienok klimatických, agrotechnických, polohovopôdnych. Až v 30. rokoch prechádzali roľníci na intenzívne formy hospodárenia. Najlepšie výnosy dosahovali v pestovaní zemiakov. Celoročné úsilie roľníkov často vyšlo nazmar vplyvom živelných pohrôm. 3. augusta 1925 bola strašná povodeň a roľníkom narobila škody na poľných kultúrach v hodnote 78 950 korún. Poisťovňa im uhradila len polovicu škody. Dňa 10. mája 1928 zničil porasty prudký ľadovec. Dňa 2. septembra 1929 zničil požiar v Námestove úrodu 34 gazdov. Rok 1931 bol neobyčajne daždivý, časť úrody pohnila v zemi a čoraz viac malých roľníkov sa zadĺžilo. V roku 1934 bola nízka úroda zemiakov pre veľký výskyt škodcov. Životnú úroveň roľníka určovali celkové spoločenské a hospodárske pomery, hlavne trhový mechanizmus. Napríklad povojnová hospodárska kríza priniesla niekoľkonásobné zdraženie roľníckych potrieb. Po prvej svetovej vojne ožilo aj podnikanie námestovských remeselníkov a živnostníkov. Vyrábali pre miestne trhy a jarmoky a ich príjmy neboli veľké. V roku 1919 vytvorili odbočku Slovenskej remeselníckej jednoty v Námestove. Okrem toho boli združení aj v Okresnom živnostenskom spoločenstve, ktoré chránilo záujmy drobných výrobcov, obmedzovalo nežiadúcu konkurenciu limitom živnostenských povolení, odhaľovalo a pranierovalo prácu fuškárov. Zaslúžilo sa o založenie učňovskej školy dňa 25. marca 1931 a tak sa priamo podieľalo na výchove dobrých majstrov svojho remesla. Počet remesiel, ich druhové zastúpenie i počet obchodov v Námestove zodpovedalo úrovni okresného mesta. To znamenalo, že remeselníci a obchodníci pracovali nielen pre námestovskú verejnosť, ale aj pre obyvateľov obcí.

Obdobie prvej republiky znamenalo pre hornooravských plátenníkov úplný zánik. V roku 1911 plátennícky spolok mal 180 členov. Do roku 1926 sa tento počet znížil na 142. Najviac členov bolo z Bobrova (41), potom Štefanova (25), Osady (24), Ústia (12), Slanice, Vavrečky, Zubrohlavy, Krásnej Hôrky a ďalších. Členovia tvorili tri kategórie: výrobci (tkáči) plátna, farbiari a obchodníci s plátnom, ktorých nazývali plátenníci. Ich práva legalizoval cisársky patent zo 4. septembra 1852, štatút spolku z roku 1886 a 21. januára 1922 inštitúciu plátenníkov uznal aj okresný úrad. Čoraz častejšie sa plátenníci stretávali s rôznymi obmedzeniami na trhoch a jarmokoch. Úspešnejšie podnikala Hornooravská účastinárska spoločnosť v Námestove založená okolo roku 1920. Už v nasledujúcom roku vybudovala v meste verejné elektrické osvetlenie, za ktoré každoročne inkasovala 11 000 korún. Elektrický prúd dodávala aj mnohým obyvateľom, avšak za dosť vysokú cenu. Obecné zastupiteľstvo Námestova v roku 1936 práve z tohto dôvodu rozhodlo zmeniť dodávateľa a to spojené elektrárne severozápadného Slovenska. Námestovo po roku 1918 sa zmenilo. Zbohatlo kultúrne. Obyvatelia založili odbočku Matice slovenskej. Hrávali divadelné hry slovenských a českých dramatikov, zúčastňovali sa kultúrnych vystúpení na oslavách štátnych sviatkov, organizovali výstavy. V Námestove bola založená verejná ľudová knižnica. V roku 1928 mala 62 zväzkov, 150 čitateľov, 600 výpožičiek. V roku 1932 knihovníkom bol učiteľ Vendelín Stercula. Počet zväzkov stúpol na 216, výpožičiek 855 a 101 čitateľov. Z ostatných kultúrnovzdelávacích spolkov pôsobili v Námestove Zväz národného oslobodenia a Bernolákov samovzdelávací krúžok. Z politických strán mali svoje organizácie Československá živnostnícko-obchodnícka strana stredostavovská, Hlinkova slovenská ľudová strana, Československá národná demokratická strana, Republikánska strana, Slovenská národná strana, Združenie poľských a židovských strán. Aktívnu činnosť aj v Námestove začali politické strany vyvíjať od začiatku dvadsiatych rokov.
S Námestovom je spojená tragická udalosť, ktorej venovala pozornosť tlač na celom Slovensku a hovorilo sa o nej aj na pôde Národného zhromaždenia. 10. októbra 1920 počas verejného zhromaždenia Slovenskej ľudovej strany, na ktorom sa zúčastnil Andrej Hlinka, českí vojaci zastrelili Antona Jackulíka zo Slanice a Ignáca Fenika z Klina. Napriek ohováraniam rôznych neprajníkov, nachádzala Slovenská ľudová strana v Námestove značnú podporu pre svoj program.

Po roku 1918 námestovské školstvo zaznamenalo rozvoj po kvalitatívnej i kvantitatívnej stránke. Existovala tu štátna ľudová škola, roku 1919 vznikla štátna meštianska škola a roku 1924 bola zriadená štátna ľudová hospodárska škola. Vyskytli sa aj pokusy o premiestnenie trstenského gymnázia do Námestova, čo vyvolalo dlhotrvajúcu nevraživosť Trstenčanov a Námestovčanov. Štátna ľudová škola poskytovala elementárne vzdelanie na nižšom a strednom stupni školskej dochádzky. Vyučovalo sa v každej triede jediným učiteľom triednym, okrem náboženstva a ručných prác, pre ktoré mohli byť ustanovení zvláštni učitelia. Školská dochádzka bola záväzná pre vyučovanie od prvého do piateho ročníka. ' V živote školy existovalo aj viacero rušivých momentov. Takým bolo aj vylúčenie židovských žiakov zo školy 24. septembra 1940. Židovskí žiaci mohli navštevovať židovskú školu v Trstenej alebo mohli byť súkromne vyučovaní. Toto však nebolo možné uskutočniť pre deportácie do koncentračných táborov.
K posledným organizačným zmenám vo vývoji ľudovej školy došlo od 1. septembra 1941. Na základe rozhodnutia Snemu Slovenskej republiky sa pretvorila na rímsko-katolícku ľudovú školu, čím došlo aj k prenosu vecného nákladu na obec Námestovo. Po skončení vojnových udalostí bola opäť poštátnená.
Štátna meštianska škola v Námestove bola zriadená na základe deputácie námestovských občanov (viedol ich Florián Hrkeľ) v marci 1919 u dr. Vavra Šrobára, Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Začiatkom októbra 1919 po uskutočnenom zápise sa začalo vyučovať v dvoch triedach. Meštianska škola poskytovala prípravu pre učiteľské ústavy a odborné školy. Školu navštevovali námestovskí žiaci (približne tretina) a žiaci z okolitých dedín — Slanice, Oravskej Jasenice, Klina, Vavrečky, Ťapešova, Bobrova a Zubrohlavy. V niektorých rokoch škola nemohla prijať všetkých záujemcov pre nedostatok miesta. Pre život obidvoch škôl boli najzložitejšie vojnové roky a osobitne ťažký bol školský rok 1944/45. Začal oneskorene 23. októbra 1944 pre povstalecké udalosti a vyučovanie trvalo iba do 7. novembra 1944, keď budovu školy obsadilo nemecké vojsko. Koncom novembra vyučovanie pokračovalo provizórnym spôsobom až do polovice januára, kedy pre prítomnosť frontovej línie bolo opätovne prerušené do mája 1945. Frontové udalosti spojené s oslobodením Námestova mali na školu veľmi ťažký dopad — 13 žiakov ľudovej školy tragicky zahynulo počas posledných bojov o Námestovo. Budova školy bola zdevastovaná pobytom vojska, delostreleckými zásahmi i drancovaním po prechode frontu. Vážne poškodenie školskej budovy si vyžiadalo rozsiahle opravy, čím bol oddialený aj začiatok školského roku na 1. októbra 1945.
Výstavba mesta sa realizovala podľa finančných možností. Námestovo sa snažilo o mestský typ zástavby. Námestie, ktoré od roku 1935 nieslo názov Masarykovo, malo obdĺžnikový pôdorys. V meste bolo sedem ulíc: Hlavná, nazývaná od roku 1935 Benešova, Kapitulská, Mrzačka, Mláka, Spojovacia, Nová a Krivý kút. Čistotu v meste narušoval potok Klinec. Nebol upravený a na jar, keď sa topil sneh, vylieval sa po uliciach a zaplavoval rigoly bahnom a smeťami, ktoré až do vyčistenia spôsobovali nepríjemný zápach. V roku 1926 obec dostala dotáciu na reguláciu potoka. Práce sa vykonávali v dvoch etapách. Prvá v roku 1926, druhá v rokoch 1933 – 1935 a v roku 1937 bola kolaudácia regulačných prác. V rokoch 1932 – 1933 upravovali ulice štrkovaním a dechtovaním.
Zo stavebných akcií v tridsiatych rokoch uskutočnila sa v Námestove výstavba budovy okresného úradu, štátnych škôl, obecného žrebčínca, kanalizácia ulice Krivý kút, úprava tržnice, začala elektrifikácia obce a v meste vysadili 200 líp.

5. NÁMESTOVO V ROKOCH 1939 - 1945

Záver roku 1938 sprevádzali zmeny verejného a spoločenského života. Prestali pracovať organizácie všetkých politických strán okrem Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Dňa 16. decembra bola zastavená aj činnosť miestnej telovýchovnej jednoty Sokol.
Obyvatelia, ktorí dovtedy trpeli nezamestnanosťou. odchádzali každoročne na práce do Nemecka. Po dlhom čase námestovský notár hlásil, že v obci neexistuje nezamestnanosť. V auguste 1939 Námestovčania presadzovali myšlienku dvoch okresov na Orave a v tomto zmysle napísali memorandum Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Uvádzali dôvody teritoriálne a organizačno-vecné, v každom prípade však za zrušenie Trstenej ako okresného sídla. Patričný protitlak spôsobil, že sa Trstená ako okres udržala, dokonca vláda rozhodla, že okresná nemocnica sa bude stavať v Trstenej.
Do konca roku boli Námestovčania svedkami internovania Poliakov. Od vypuknutia vojny sa zostrili a urýchlili aj rôzne protižidovské akcie. Už v máji 1939 členovia HG označovali židovské obchody plagátmi. Na jeseň 1940 boli rozpustené všetky židovské spolky. Židom v Námestove zakázali vstup do kina „Kultúra", do kultúrneho domu, na futbalové ihrisko, návštevu trhov pred desiatou hodinou, prechádzať sa po ulici Hviezdoslavovej, Bernolákovej a Hlinkovom (predtým Masarykovom) námestí a nesmeli sa kúpať v rieke Orava na úseku od tzv. Hrablí po bijáreň. V roku 1939 žilo v Námestove 47 židovských rodín, asi 125 ľudí, 59 Čechov a tri cigánske rodiny. V roku 1941 počet židovských rodín klesol na 40. Počas druhej svetovej vojny bolo z Námestova odvlečených 137 osôb, z toho 73 Židov. Obdobie Slovenského štátu hodnotia však pamätníci aj ako isté oživenie nielen národné, ale i na úseku vzdelania a kultúry. Do formovania vedomia mladej generácie zasahuje aj cielený obsah výuky a celkový duch školy. Dňa 26. apríla 1943 Námestovo postihol katastrofálny požiar. Zhorelo 36 obytných domov a 42 gazdovských hospodárskych stavísk. Ľudia vyčerpaní vojnou boli zúfalí a odkázaní na milodary a podporu sociálnych spolkov. Hneď na druhý deň Dolnokubínčania poslali 500 chlebov a 20 vriec múky. Stravovanie a ošatenie detí zabezpečovala starostlivosť o mládež. Ľudí bez prístrešia prichýlili príbuzní a susedia, kým si postavili nové domy.
Výrazom hnutia odporu proti vojne bola pomoc Námestovčanov utečencom z nemeckých táborov. Pomohli im zamestnať sa na stavbe Oravskej priehrady v Ústí, alebo sa dostať horskými chodníkmi ďalej na východ. Po vyhlásení Slovenského národného povstania a mobilizácie Revolučného Oravského národného výboru nastúpili do otvoreného boja proti fašizmu pri Oravskej Polhore a Rabči. Poručík Kovalik s 15 mužmi dňa 5. septembra 1944 bránil fašistom vstup do Oravského Veselého. Nasledujúcej noci ustúpili k Lokci.
Najkrutejšie obdobie v dejinách Námestova bol február a marec 1945 do 3. apríla. Takmer deväť týždňov sa pohyboval front medzi Námestovom, Bobrovom, Zubrohlavou a Ústím. Neustálym bombardovaním a strieľaním často v meste horelo. Počas oslobodzovacích bojov v meste zahynulo udusením, upálením v rumoviskách alebo zastrelením 75 Námestovčanov a 12 sovietskych vojakov. Ani jedna oravská obec nebola tak zničená vojnou ako práve Námestovo. V kronike Námestova sa o jeho oslobodzovaní v roku 1945 uvádza nasledovné: „Dňa 2. apríla 1945 začal sa boj o obec Námestovo. Nálada obyvateľov čoraz bola skleslejšia. Práve bol týždeň Veľkej noci. Ľudia chodili smutní. Vo Veľký piatok horelo už niekoľko domov, čo veľmi deprimovalo obyvateľov. Večer sa nikto neukazoval vonku. Strach u obyvateľov sa stupňoval z hodiny na hodinu, z minúty na minútu. Ľudia nespávali, báli sa bombardovania a kanónových striel, ktoré čoraz hustejšie dopadali do mesta. Na Veľkú noc vyhodili Nemci most od Slanice nad riečkou Polhorankou, zakrátko nato drevený most nad Oravou, kade sa išlo na Slanickú osadu. Vtedy odtiahli Nemci delá zo severovýchodnej časti Námestova a osadili ich za mestom. Stalo sa skutočnosťou to, že zakiaľ Ústie nad Oravou opustili Nemci bez boja, Námestovo chceli udržať až do konca. Ošetrovňa ranených bola umiestnená v škole, kde bol na veľký počet ranených len jeden lekár, ktorý bol neskoršie tiež zabitý vo farskej záhrade. Na Veľkú noc bolo aj v kostole málo ľudí. Mnoho ľudí odišlo do susedných dedín, kde boli mimo priameho nebezpečenstva fronty.

Veľká časť obyvateľstva prežívala v týchto strašných dňoch väčšinu času v pivniciach, ktorých okná pozatĺkali doskami, obložili vrecami piesku a uhlím, dvere založili brvnami, aby ich chránili pred úlomkami granátov. Mnohým toto opatrenie bolo len na skazu a zapríčinilo im smrť. V nedeľu 2. apríla bolo všade ticho. Sovietska armáda postupovala z Poľska cez Bobrov a od Tvrdošína sa pripravoval silný nápor. Popoludní o 14.00 hod. sa objavili na slanickej ceste prvé odd. sovietskej armády. Boli to motorizované jednotky. Keď ČA dosiahla obec Slanicu, vzdialenú od Námestova 4 km, rýchle zasadila delá a sovietski vojaci začali odstreľovať blízke okolie Námestova. Nemci strieľali od Wagnerovej píly k Námestovu. Vtedy sa začal ten najtuhší boj o mesto. Nemci mali guľometné hniezdo pri dome Vevurkovej vedľa školy, odkiaľ bol dobrý výhľad na postupujúcu Sovietsku armádu. Sov. vojaci začali hľadať odstreľovaním toto hniezdo. Veľmi ťažko je opísať hrôzu, ktorá nasledovala. 36-hodinový tuhý boj o Námestovo, ktorý trval asi od 14.00 hod. až do neskorého večera z nedele na pondelok, bolo ťažko prežiť. V západnej časti mesta sa valil čierny dym. Dym bol dusivý. Boj trval až do druhej hodiny v noci vo Veľkonočný pondelok."